Lov kapra
LOV KAPRA – Všeobecne kapor
Najstarším domovom kapra ako samostatného druhu Cyprinus Carpio je oblasť Ázie, Čierneho mora a povodia Dunaja. Odtiaľ sa kapor rozšíril takmer do celého sveta.
Rozoznávame 4 podruhy kapra:
– Cyprinus Carpio Carpio
– Cyprinus Carpio Aralensis
– Cyprinus Carpio haematopterus
– Cyprinus Carpio Viridiviolaceus
Korene chovu kapra siahajú až do doby pred 2500 rokmi.
Rast kaprov je veľmi rozdielny na podmienkach. Všeobecne sa dá povedať, že rast v teplejších klimatických podmienkach je samozrejme rýchlejší, ale to je všeobecne známa vec. Podobne to je aj s vekom kapra pričom sa v európskych podmienkach dožíva 30 a viac rokov a dosahuje váhy až do 45 kg. Kapry patria medzi stavovce, ktoré sú tvarom a ústrojmi trvale prispôsobené k životu vo vodnom prostredí, ich telo sa skladá z hlavy, trupu a chvosta.
Tvar tela je u divokého kapra nízky, pretiahnutý a na priereze takmer kruhovitý. Okrem tohto tvaru existujú aj iné druhy kapra. Telo, okrem hlavy, je u divokého kapra pokryté veľkým šupinami podľa jednotlivých častí tela. V súčasnej dobe rozoznávame 4 druhy šupinatosti:
Šupinatý kapor, lysý kapor, riadkový kapor a hladký kapor. Medzi trupom a hlavou sú na každej strane tela žiabrové otvory, ktoré sú zakryté pohyblivým viečkom nazývaným škrela. Ústa kapra sú mierne spodné, vysunovateľné s dvoma pármi fúzov. Na trupe kapra sú umiestnené orgány pohybu, plutvy, ktoré sú párové a nepárové. Celé telo kapra je pokryté kožou, ktorá je ochranným obalom. Pokožku tvorí 10-30 vrstiev buniek, hrúbka kože je najsilnejšia na bruchu a najtenšia na žiabrových viečkach. Veľké množstvo žliaz v pokožke zabezpečuje produkciu slizu, ktorý spôsobuje hladkosť rybieho tela a tým chráni povrch tela pred poškodením a následnou infekciou. Kapor má tenké okrúhle šupiny, ktoré sa navzájom prekrývajú. Na vonkajšej strane vyčnievajú hladké plochy, ktoré nazývame cykloidné šupiny. U kruhových šupín sú dobré viditeľné letokruhy, podľa ktorých sa môže určiť vek ryby. Vek ryby sa určuje podľa riedkych a hustých kruhov na šupine a to tak, že riedke krúžkovanie zodpovedá letnému obdobiu a zhustené krúžkovanie zodpovedá zimnému obdobiu, kedy kapor nerastie. V koži rýb sú ešte ďalšie zmyslové ústroje, nervové vlákna, ktoré vystupujú ako nervové zakončenia medzi bunkami pokožky a registrujú zmenu teploty okolitého prostredia. Ďalej sú v koži po celom tele, najviac však na hlave v ústach, fúzoch, nervové zakončenia spojené s ďalšími bunkami do receptorových teliesok, ktoré vystupujú ako chuťové čidlá.
Kostra tvorí oporu celého rybieho tela a delí sa na kostru lebky, chrbtice a kostru plutiev.
Svalstvo ako zdroj pohybu rýb rozdeľujeme na svalstvo telové (somatické) a svalstvo vnútorné, ktoré je označované tiež ako orgánové. Hlavným pohybovým a najmohutnejším svalom je podkožný bočný sval. Dýchanie rýb umožňujú priečne pruhované svaly hlavy, ktoré umožňujú pohyb žiabrových oblúkov. Hlavové svaly taktiež umožňujú príjem potravy u kapra.
Neodmysliteľnou súčasťou kapra je jeho zmyslové ústrojenstvo, na základe ktorého reaguje na podnety v prírode, a tiež na naše podnety – súčasť športového rybolovu. Ako prvé je zrakové ústrojenstvo. Je vyvinuté do vodného prostredia preto na ňom nenájdeme viečka a ani slzné žľazy. Skladá sa z rohovky, dúhovky, spojivky, šošovky a Hallerovho zvončeka. Ktorý slúži k zaostrovaniu zraku. Ryby vidia zhruba na vzdialenosť 5 – 10 m. Oko je pohyblivé a je jedným zo základných ukazovateľov zdravotného stavu ryby.
Čuchové ústrojenstvo je tvorené čuchovými jamkami, v ktorých sú čuchové bunky. Pri plávaní rýb voda preteká cez čuchové jamky pričom sa dotýka čuchových buniek, ktoré signalizujú čuch. Kapor cíti vo vode na veľmi veľkú vzdialenosť aj veľmi slabé roztoky.
Ucho kapra sa skladá z troch polkruhovitých chodieb , v ktorých sú uložené 3 vápenité telieska nazývané otolity alebo statolity. Statolity pomáhajú rybám udržiavať rovnováhu a dá sa nimi určovať vek ryby. Rybie ucho je dosť primitívne , ale je známe, že počuje pomerne dobre a dokáže rozpoznávať rôzne vlnové dĺžky a kmitočty.
Čo sa týka chuťového ústrojenstva kapra , kapor má chuťové bunky, ktoré sú umiestnené mimo ústnu dutinu na fúzoch a na koži po celom tele.
Hmat tvoria citlivé bunky, ktoré sú umiestnené na koži v podobe hmatových pupencov a hlavne na fúzoch.
Postranná čiara je zvláštnym zmyslovým orgánom u rýb, a je právom nazývaná ako šiesty zmysel. Je to akýsi kanálik vyplnený slizom, v ktorom sú čivné bunky. Toto ústrojenstvo slúži rybám k prenášaniu vnemov o prúdení vody, otrasoch, zmene tlaku, čo im umožňuje takmer dokonalú orientáciu vo vodnom prostredí aj v tme, alebo v nepriehľadných vodách. Zároveň ochraňuje ryby pred prípadnými predátormi, prekážkami alebo slúži k orientácii v hejne.
Dýchanie kapra je zabezpečené pomocou žiabier, ktoré majú za úlohu privádzať kyslík a odvádzať oxid uhličitý a čpavok. Žiabre tvoria žiabrové plátky, ktoré sú umiestnené na žiabrových oblúkoch. Sú popretkávané krvnými vlásočnicami, ktoré sú veľmi citlivé na poškodenie, ale zároveň majú vysokú schopnosť regenerácie. Proces dýchania sa deje za pomoci rozpusteného kyslíku vo vode, ktorý sa viaže na hemoglobín v červených krvinkách a zároveň dochádza k vylučovaniu oxidu uhličitého. Kapor má ešte vyvinuté tzv. dýchanie ústnou dutinou (núdzové dýchanie). Kapor pri nedostatku kyslíku vypláva k hladine a naberá opakovane do ústnej dutiny zmes vody a vzduchu, ktorú opäť vypudzuje. Tým si zaisťuje prísun kyslíku pomocou prekrvenej sliznice v ústnej dutine.
Kaprova tráviaca sústava je tvorená ústnou dutinou, hltanom, pažerákom a črevom. V ústnej dutine nie sú slinné žľazy, pretože sa potrava v ústnej dutine nemusí zvlhčovať ale naopak zbavuje sa nadbytočnej vody. Hltan spája ústnu dutinu s pažerákom a v jeho zadnej časti sú umiestnené pažerákové zuby. Črevo je za pažerákom rozšírené v tzv. žalúdkovú časť. Aj napriek tvrdeniu, že kapry nehryzú aj tak majú akési zuby, ktoré umožňujú drviť potravu. Pažerákové zuby sa rastom obmieňajú a kapor nimi dokáže rozdrviť aj veľmi tvrdé sústa.
Pečeň je najväčšou žľazou tráviaceho traktu, ktorá sa nachádza v dolnej časti telesnej dutiny kapra. Pečeň obsahuje aj žlčový mechúr, z ktorého je odvádzaná žlč do čreva, ktorá vyplavuje niektoré škodlivé látky. Pečeň má rôzne funkcie v metabolizme rýb a preto môže vplyvom ukladaného tuku meniť svoju veľkosť. U kapra je súčasťou pečene pankreas, ktorý produkuje tráviace enzýmy.
Plynový mechúr umožňuje rybám pohyb v rôznych hĺbkach vodného stĺpca. Je spojený so sluchovým labyrintom prostredníctvom Weberových kostičiek, ktoré zabezpečujú rovnováhu. Je dvojkomorový a vzniká v embryonálnom vývoji.
Teplota vody je fyzikálna vlastnosť vody, ktorá ovplyvňuje všetky životné pochody rýb.
Látkovú premenu, príjem potravy, rozmnožovanie, imunológiu, ochorenie a liečenie. Teplota vody takisto priamo súvisí s obsahom rozpusteného kyslíku vo vode. Kaprovité ryby sú rybami teplomilnými a ich aktivita stúpa so zvyšujúcou sa teplotou vody. Ideálna teplota je medzi 20-25 °C, kedy ryby prijímajú aj väčšie množstvo potravy a veľmi dobre trávia a rastú. Čím je vyššia teplota vody tým sa menej rozpúšťa kyslík vo vode. Nasýtenie kyslíka vo vode je taktiež ovplyvnené tlakom vzduchu a preto sa môže stať najmä v letných mesiacoch pred búrkou a vysokej teplote vody, že dôjde k deficitu kyslíka, ktorý môže vážne ohroziť obsadku rýb. Podobne môže byt problém v letných mesiacoch pri prekŕmení partiklom na kŕmnom mieste tým, že ryby prijímajú potravu veľmi ochotne, ale menšie množstvo kyslíku vo vode nestačí na jej spracovanie, pričom dochádza k veľkej produkcii čpavku v tele ryby a následnému narušeniu žiabrových lístkov. Kyslík sa vo vode vyskytuje ako rozpustený plyn a ryby ho z nej využívajú pomocou hemoglobínu, na ktorý sa viaže cez žiabrové lístky priamo do krvi. V prirode sa dostava s pravidla fotosyntezou rastlin, rias a siníc alebo aj cirkuláciou a pohybom vody, pričom voda reaguje so vzduchom a komponuje ho do svojej molekuly. Pre prežitie rýb ale aj ostatných živočíchov je potrebná určitá hodnota kyslíku rozpusteného vo vode. U kaprov je optimálna hodnota okolo 5-8mg na liter vody.
Veľmi dôležitá pre život kapra a jeho prosperitu je hodnota pH vody. Kapor je ryba, ktorá v podstate obstojí v širokej skale pH, ale najoptimálnejšia je v rozmedzí od pH 6-8. V závislosti na iných hydrochemických parametroch môže kapor ešte prežiť i pri pH okolo hodnoty 4 alebo 11,5, ale kapor sa pri týchto hodnotách v takom teritóriu nebude dlho vyskytovať. Bude si vyhľadávať teritórium, kde sú tie hodnoty pre neho lepšie, s ohľadom na ďalšie faktory. Dá sa povedať, že v nádržiach, kde kapor žije dochádza ku kolísaniu pH a to hlavne deň-noc. Čím je väčšia nádrž, tým je to pH stabilnešie, ale zároveň je veľmi závislé na množstve rastlín, rias množstva obsádky a veku nádrže. Veľkosť kolísania pH je ovplyvnené množstvom rozpusteného CO2 vo vode. Dostáva sa do vody biologickou činnosťou organickej hmoty a jej rozkladom, ale taktiež pri disimilácii rastlín v noci. Nadmerne množstvo CO2 nám môže nebezpečne urýchliť klesanie pH do kyslých hodnôt, čo veľmi dobre nevplýva na prostredie kapra. Súčasťou toho je aj deficit kyslíka v ranných hodinách na vodách s bohatým porastom rastlín.
Ešte mi nedá, aby som nespomenul ešte jednu vec a to je dusík, ktorý patrí k najdôležitejším biogénnym prvkom. Sú to najmä jeho zlúčeniny ako amoniakálne-voľny čpavok, dusitany, dusičnany. Tieto latky vznikajú vo vode rozkladom organickej hmoty, výkalov rýb, odpadu z krmiva. Vo vode rozpustený čpavok je veľmi jedovatý plyn. Je nebezpečný aj z toho dôvodu, že ho ryby vylučujú pomocou žiabier, ktorými ale zároveň prijímajú kyslík. Pokiaľ je hladina čpavku vo vode veľmi vysoká nastáva situácia, kedy ryby nemôžu vylúčiť do prostredia svoj vlastný čpavok a sami seba otrávia.
Cely tento proces sa stáva bezpečnejším pokiaľ nám perfektne funguje nitrifikačny a denitrifikačny proces.
LOV KAPRA – Vodné nádrže
Veľa z nás už určite stálo pred dilemou pri príchode k veľkej nádrži „kam pôjdeme chytať“?
Nepochybujem o tom, že je veľa takých, ktorý s určitosťou vedia, že pôjdeme „tam“. Ale môže sa stať aj to, že po siedmich dňoch výpravy konštatujeme, že sme si určili zlý výber miesta.
Určite nepoviem nič nové, ak by som chcel ozrejmiť niektoré zásady na základe ktorých sa dá postupovať. Nie je to žiaden recept, ale ja postupujem podľa týchto zásad.
Vzhľadom na ročné obdobie sa dá vyšpecifikovať približné zdržiavanie sa kapra v nádrži.
Veľmi to ovplyvňuje najmä v jarnom období veľkosť a zloženie zvýšených prítokov, v ktorých je zvýšená frekvencia potravy. Aj na základe toho by sa dalo určiť predbežné miesto. Neodkladne s tým súvisí zvyšujúca sa teplota vody a zdržiavanie sa kapra pred výterom v plytkých častiach nádrže. Určite by som bral do úvahy meniacu sa štruktúru a zloženie dna, ktoré je prudko ovplyvnené naplaveninami a rôznymi biologickými zvyškami. Tento faktor mi veľmi ovplyvňuje zloženie nástrahy a jej prezentáciu. Každopádne toto chytacie teritórium je veľmi premenlivé a môj predpoklad je, že kapor sa na tomto teritóriu zdržiava len určitý čas, aj napriek tomu, že ho po zime veľmi priťahuje. Ináč je tomu v letných mesiacoch, kedy je kapria osádka rozplávaná po celej nádrži. V tomto období dochádza k prudkému rozvoju prirodzenej potravy, ktorá sa nachádza na kaprích cestách. Kto tie cesty ovláda sa dá predpokladať, že bude mať úspech. Najdôležitejším faktorom je stále pre nás štruktúra a zloženie dna, na ktorom chytáme. Treba si uvedomiť , že prirodzená potrava kapra pri svojom vývine tak isto potrebuje určitý druh podmienok, ktoré jej vyhovujú.
Neodmysliteľným teritóriom kapra sú rôzne druhy prekážok ako sú potopené stromy, lavice, svahy pod vodou. Toto teritórium je nositeľom veľkého množstva bentosu a ostatných živočíchov dna. Okrem toho v takýchto častiach nádrže sa kapor cíti bezpečne a dá sa predpokladať, že sa na takýchto teritóriách bude zdržiavať čo najdlhšie. Oproti tomu rovné plochy pokryté hrubšou vrstvou bahna sú zase dobrým substrátom pre základnú z kaprových potráv larvu pakomára – patentku.
Na takomto type dna dochádza k bakteriálnemu rozkladu a vzápätí aj vylučovaniu čpavku. Kapor registruje prítomnosť prirodzenej potravy, ale na takomto mieste sa bude zdržiavať len krátko. Nevyhovuje mu tiež pH vody, ktoré je najviac koncentrované tesne nad dnom a môže sa pohybovať v kyslých hodnotách.
Ideálnym druhom dna je buď štrkové, alebo štrkovo-pieskové podložie bez biologických zvyškov alebo len s malým množstvom, kde sa dá predpokladať pH prostredie medzi 6-8 pH.
Na takomto type dna sa kapor bude zdržiavať dlhú dobu počas ktorej môže potravu zbierať, tráviť – dostatočné množstvo rozpusteného kyslíka vo vode.
Na veľkých priehradách sú veľmi diskutované vzdialenosti chytacích miest. Je to veľmi rôznorodé záleží to na viacerých faktoroch. Určite sa to zdá diskutabilné, ale po mojich skúsenostiach pri love kapra na veľkých priehradách sa nestalo, aby niekto chytil veľkého kapra v malej vzdialenosti. Všetky ryby – a to myslím ryby nad 15 kg – boli chytené nad 300 a viac metrov. Je to na zamyslenie a pokúsim sa to vysvetliť. Každopádne vzdialenosť od brehu, ktorú registruje kapor bočnou čiarou okrem ostatných rušivých faktorov vie zatriediť ako bezpečnú alebo nebezpečnú. Stále myslime na väčšie, staršie a skúsené ryby. Odvahu priblížiť sa k brehu mu dávajú prekážky, noc, počasie, napr. extrémne nepriaznivé. Je veľa prípadov a to môžem potvrdiť aj sám, že zábery od veľkých a ťažkých rýb prišli v silnej búrke pri metrových vlnách. Nepochybujem o tom, že takéto skúsenosti mate aj Vy. Prečo je to tak?
Kapor je „múdra ryba“ a podľa mňa vie vyhodnotiť momentálnu situáciu, začne dôverovať predloženej nástrahe a zoberie ju. Len výnimočné sa to stane inak. Určíte môžeme k tomu priradiť aj ďalšie faktory, ako je rýchle stúpanie rozpusteného kyslíka vo vode počas búrky, prikalenie chytacieho miesta, zníženie obozretnosti, zvýšenie dôvery v nástrahu.
Dosť dôležité, čomu prikladám dosť veľkú váhu ri love kapraje zloženie boilies a na akom mieste sú polozene. Každopádne po vhodení do vody bolies začne do seba nasávať vodu, začne prebiehať chemická reakcia výsledkom čoho je niečo. V okolí boilies vzniká v podstate roztok, ktorý kapor registruje čuchovými organmi a po nájdení a priblížení k nástrahe ho začne vyhodnocovať. Veľmi dôležitá je tu chemická reakcia dna na ktorej je boilies položeny, lebo aj ona sa podieľa na konečnom zložení nášho roztoku. Zlozenie boilies nebudem rozoberať, lebo každý z nás vie o tom svoje, ale je to na zamyslenie. Po mojich skúsenostiach by mala byt okolo boilies neutrálna alebo slabo zásaditá reakcia pH. Podľa mňa vtedy maximálne stupne dôvera v predkladanú nástrahu. Otázka nutričnej hodnoty, aróm, olejov a samotnej štruktúry je na ďalšiu diskusiu. Dosť často je medzi kaprarmi rozoberaná otázka kŕmenia na veľkých plochách. Nebudem sa opakovať, keď poviem, že radšej menej a kvalitne, pričom najviac času treba venovať tomu – kde. Nie som veľkým zástancom partiklov ani veľkých kŕmnych kampani, hoci kvalitne pripravený partikel urobí svoje pri ozrejmení kŕmneho miesta, len by som dával pozor na čerstvosť a množstvo. Je všeobecné známe, že partikel prvé dni výpravy pritiahne bielu a malú rybu, ale aj z toho titulu si začnú kapry všímať a obchádzať kŕmne miesto, čo vlastne chceme.
Ďalšia vec je otázka peliet, o ktorých sa už napísalo veľa. Na dlhších výpravách nepoužívam ani pelety. Používam ich iba pri krátkych víkendovkách, pričom mi pelety pomôžu všetko zrýchliť, ale riskujem, že si na kŕmne miesto pritiahnem malú rybu, čo veľmi nemusím.
Výhradne kŕmim boilesom, ktorý mam na to prispôsobený so svojej vlastnej zmesi, a množstvo pridávam úmerne ku množstvu záberov. Po prvých záberoch, ktoré prídu cca. Po 16-24 hodinách niekedy aj skôr, mam radosť z toho, že po masírovaní prvých kaprov musím poriadne opláchnuť podložku. Kŕmne boiles je lákavé dôveryhodné a v prvom rade ľahko a rýchlo stráviteľné. Enzýmy pankreasu nemajú žiaden problém vykonať latkovú premenu. Dôležitou vecou u kŕmnych, ale aj chytiacich boiles sú chuťové stimulátory. Tie sa podieľajú primárne pri začatí rozpúšťania sa boilies vo vode. Podráždia čuchové ústrojenstvo, ktoré dá impulz ostatným receptorom nervovej sústavy a zodpovedne naštartujú žravosť u kapra. Niekto by povedal, že je to aróma a jej koncentrácia, ale bavíme sa o chytaní veľkých kaprov. Veľké nádrže skrývajú svoje tajomstva a našou úlohou je ich odhaľovať, rozmýšľať o nich, splynúť s krásou obrovskej vody, spolupracovať s ňou a ona sa nám raz odmení.